Keď sa Vladimíra Krčméryho spýtali, akú otázku najčastejšie kladie sebe a akú Bohu, povedal:

V poslednom čase sa často pýtam, či som ten deň prežil zmysluplne. Dal som si taký záväzok – ani jeden deň bez dobrého skutku. Večer si vždy kladiem otázku, či som tento deň nepremrhal. Jedna moja študentka to vyjadrila takto: Vyčariť úsmev aspoň na jednej tvári.

Čo sa pýtam Pána Boha?

Keď som mal dvadsať, vravel som Bohu: Ak existuješ, tak si nemilosrdný vládca a krutý Boh. Ako môžeš dopustiť toľko zla?

Keď som takto pravidelne nadával, raz mi napadla myšlienka: Prečo mi tak nadávaš? Vy ste si tu narobili kopec problémov a ja to mám teraz všetko naprávať? Keď som videl toľko utrpenia, akoby som počul otázku: Kde si bol ty?

Teraz sa často pýtam, prečo sa mi nedarí, keď sa snažím dodržiavať jeho príkazy. A on mi vždy odpovie: ´So mnou to nie je taký kšeft, ako keď hodíš euro a vypadne ti kola.´

Čím som starší, tým sú moje dialógy s Bohom ťažšie… Niektoré odpovede zrejme pochopím až časom, po rokoch.


Zdieľať: