Keď som bol malým chlapcom, mal som spoločnú izbu so svojimi bratmi. Každý večer nás mama ukladala do postele. Často sa ma pritom spýtala: „Pomodlil si sa? Čítal si si z Biblie? Umyl si si krk? Vyčistil si si zuby?“ Ak na niektorú z otázok dostala zápornú odpoveď, postarala sa o to, aby sa vec napravila skôr, než som si ľahol do postele.

Hlavným dôvodom, prečo som si vtedy umýval zuby, bolo to, že mi to mama prikazovala. Mal som ju rád a túžil som po pochvale. Okrem toho som vedel, že v prípade neochoty poslúchať by ma čakal „rozhovor“ s mamou na spodnom schodíku!

Dnes, keď som trochu zrelší, mi nikto nemusí prikazovať, aby som si čistil zuby. Viem, čo sa stane, keď si ich nebudem čistiť. Vždy, keď vojdem do ordinácie svojho zubára, vidím tam na stene plagát s nápisom: „Čistite si len tie zuby, ktoré si chcete zachovať!“

Keby sa dnes večer pri mojej posteli objavila moja mama, rád by som jej poďakoval za všetky roky, keď dozerala na to, aby sme si čistili zuby. Veď vďaka tomu ešte aj dnes mám čo čistiť! Pomohla mi tým pochopiť, prečo je dobré poslúchať aj Božie rady a príkazy, aj keď možno dnes úplne nechápem ich význam a dosah.


Zdieľať: