Náš africký papagáj nežije v Afrike, ale v našej obývačke. V africkej džungli by mohol ďobať a žuť hociktoré drevo, ktoré by sa mu zapáčilo. Nanešťastie, my mu nemôžeme dovoliť pochutnať si na dreve, ktoré máme v obývačke.

Jedného večera začal Kimi obhrýzať okenný rám. Kým to otec zbadal, dobrý kus dreva bol preč.

„Nie, nie!“ vykríkol otec. „Ty si ale zlý vták. Nejedz nám okno!“

„Nie,“ zopakoval Kimi.

„Máš pravdu, nie,“ povedal otec.

„Nie, nie,“ zopakoval Kimi.

„Máš pravdu, nie.“

„Nie! Nie! Nie!“ vykrikoval vták. Potom Kimi urobil niekoľko krokov smerom k otcovi, niekoľkokrát kývol hlavou a povedal: „A čo ty robíš?“

Môj papagáj bol šikovný a radšej rýchlo zmenil predmet rozhovoru.

Ako často sa podobáme Kimovi! Nechceme prevziať zodpovednosť a pripustiť, že sme urobili niečo zlé. Pamätajme, že nielen vtáky rýchlo menia tému rozhovoru, keď je zle!


Zdieľať: