Jedného dňa sa korytnačia rodina vybrala na piknik. Vychystali sa na sedem rokov. Svoj domov opustili v nádeji, že sa im podarí nájsť si vhodné miesto. Počas druhého roku svojej cesty sa im to konečne podarilo. Asi šesť mesiacov si čistili a upratovali celé miesto, vybaľovali zbalené veci a dokončovali všetky prípravy. Pritom však zistili, že zabudli soľ. Všetci sa zhodli na tom, že piknik bez soli by bol hotovou katastrofou.
Po siahodlhom uvažovaní sa rozhodli, že situáciu zachráni najmladšia korytnačka – vráti sa domov po soľ. Aj keď bola z pomaly sa vlečúcich korytnačiek najrýchlejšia, malá korytnačka začala nariekať, plakať a triasť sa pod svojím pancierom od strachu, že kým sa vráti, ostatní členovia rodiny všetko zjedia. Napokon súhlasila, že pôjde, ale pod jednou podmienkou: Nikto nebude nič jesť, kým sa nevráti. Celá rodina súhlasila a tak malá korytnačka odišla.
Uplynuli tri roky – a malá korytnačka sa ešte nevrátila. Päť rokov. Šesť rokov. Keď neprichádzala ani v siedmy rok, najstaršia korytnačka už nedokázala dlhšie zakrývať svoj hnev. Vyhlásila, že sa ide najesť a začala si rozbaľovať sendvič. V tej chvíli malá korytnačka vykukla spoza stromu a zakričala: „Vidím! Vedela som, že nepočkáte! Preto po soľ nejdem!“


Zdieľať: