Otec zostal so svojím trojročným synom Jakubom doma sám.
Jakub si všimol, že jeho otec je v obývačke kukuričné lupienky, preto si hovorí: Otec ich má veľmi rád s mliekom. Donesiem mu pohár mlieka.
Pevne rozhodnutý Jakub ide do kuchyne. Chytí stoličku a ťahá ju od stola k linke. Na podlahe zostávajú za nohami stoličky štyri čiary.
Jakub vylezie na stoličku a odtiaľ na kuchynskú dosku, aby si mohol otvoriť jednu skrinku. Prásk! Narazí do vedľajších dvierok, ale nevzdáva sa. Otvorí tu pravú skrinku a dočahuje sa za pohárom. Nešťastne však pritom zhodí dva susedné poháre na zem. Všade je kopu skla. Ale Jakubovi to nevadí. Myslí len na to, že chce ockovi podať pohár mlieka.
Otec to všetko sleduje a rozmýšľa, či má zakročiť a zachrániť zvyšok kuchyne. Rozhodne sa však ešte chvíľu počkať. Jakub medzitým zlezie zo stoličky a pomedzi rozbité sklo zamieri k chladničke.
Celou silou potiahne dvierka chladničky, ktoré sa doširoka rozletia – a pravdaže zostanú tak. Jakub položí pohár na zem. Z chladničky nevyberie fľašu, v ktorej je trocha mlieka, ale samozrejme tú plnú. Po chvíli sa mu podarí otvoriť ju. Leje všade okolo pohára, ba dokonca sa mu podarí naliať aspoň niečo aj do pohára. Celý zvyšok je rozliaty na podlahe.
Keď vyleje všetko, fľašu položí na podlahu, vezme pohár a kričí: „Ocko, mám pre teba niečo!“ Rozbehne sa do obývačky. Cestou sa potkne a oleje mliekom všetko pred sebou. Mlieko je na zemi, na sedačke – a od mlieka je aj jeho ocko.
Jakub sa až teraz zastaví a pozerá okolo. Vidí rozbité poháre, všade na podlahe mlieko, otvorenú skrinku i chladničku – a svojho ocka, ktorý je od hlavy po päty od mlieka. Rozplače sa. Cez slzy sa pozrie hore na svojho ocka pohľadom, ktorý hovorí: Čo so mnou urobíš?
Jeho ocko sa len usmeje. Nevidí pred sebou dieťa, ktoré prevrátilo dom hore nohami, ale krásneho malého chlapca, ktorého nadovšetko miluje. Vôbec nezáleží na tom, čo sa stalo. Jakubov otec vystrie ruky, zdvihne malého chlapca a povie: „Ty si môj syn!“


Zdieľať: