Rakovina má svoje hranice. Nemôže ťa obrať o lásku druhých, nemôže rozleptať tvoju vieru, nemôže ti ukradnúť pokoj, nemôže zničiť tvoju dôveru, nemôže zabiť priateľstvo, nemôže zahladiť tvoje spomienky, nemôže umlčať odvahu, nemôže napadnúť tvoju dušu, nemôže ťa obrať o večný život, nemôže uhasiť vplyv Božieho Ducha na teba, nemôže oslabiť silu vzkriesenia.
Pohreb za živa
12. augusta 2012
Pohreby bývajú zvyčajne veľmi smutné. Vtedy každý plače a spomína to dobré, čo s dotyčným človekom prežil. My sme sa rozhodli, že by to nebolo pekné, keby naša babka nepočula všetky tie pekné spomienky a zážitky, ktoré sme s ňou prežili. Lekári jej totiž nedávno oznámili, že sa jej rakovina opäť vrátila a že už nebude dlho žiť.
Preto sa cez jeden víkend stretli všetky moje tety a strýkovia z maminej strany, ako aj dobrí priatelia mojej babky. Mali spolu krásne stretnutie. Spomínali na všetky pekné chvíle a rozprávali si nezabudnuteľné zážitky, na ktoré by zrejme mysleli na jej pohrebe.
Pretože to však nebol pohreb a pretože sa stretla celá rodina, neobišlo sa to ani bez smiechu. Spomínali sa aj veselé a trápne príhody, ktoré sme spolu s babkou prežili. Aj pre nás, deti, to bolo veľmi zaujímavé. Mnohí hovorili, ako ich babka mala rada, prijala ich a pomohla im, keď im bolo najťažšie. Niektorí spomínali, ako vďaka nej spoznali Ježiša. Nech už hovorili o čomkoľvek, dôležité bolo, že babka bola medzi nami, mohla to počuť a tešiť sa z toho.
Je zvláštne mať „akože pohreb“ skôr než zomriete a počuť, ako na vás ostatní spomínajú. Je veľkou prednosťou, ak zaspávate s vedomím, že Ježiš je pri vás, že ste ho v živote nasledovali a že ste svojím životom pomohli niekomu prísť bližšie k nemu.
