Blaise Pascal viedol spor s Descartom o tom, či existuje vákuum. Nahnevaný Descartes si v liste priateľovi neodpustil ironickú poznámku, že Blaise má isto vákuum v hlave, keď niečo také neustále tvrdí.

Pascal sa však nedal odradiť. Bol presvedčený, že ak masa vzduchu, ktorá nás obklopuje, má nejakú hmotnosť a vyvíja tlak na zem, potom by ten tlak mal byť väčší dolu, napríklad na rovine, a nižší hore, trebárs na kopci. Začal teda experimentovať na rôznych miestach.

Dlhú sklenenú trubicu naplnenú ortuťou a ponorenú do nádoby s tekutinou postavil v Rouene a potom aj v rodnom Clermonte. To však ako dôkaz nestačilo. Preto požiadal o pomoc svojho švagra, s ktorým 19. septembra 1648 vyniesol meracie zariadenie na vrchol 1 465 m vysokého sopečného masívu Puy de Dôme. Tam sa Pascalova teória potvrdila. S narastajúcou nadmorskou výškou tlak skutočne klesal.

Exaktné vedy, v rámci ktorých sa usiloval rúcať predsudky a dogmy, neboli jedinou náplňou Pascalovho života. Kým v nich sa priam úzkostlivo držal experimentálnych metód a logických úvah, v náboženských otázkach bol presvedčený, že pravda sa nedá dosiahnuť iba úvahami, ale treba rešpektovať vieru. Náboženstvo hralo v jeho živote veľmi dôležitú úlohu.


Zdieľať: