Stalo sa to 21. mája 1946 v Los Alamos. Mladý a odvážny vedec uskutočňoval nevyhnutný pokus v príprave na atómovú skúšku, ktorá mala prebiehať vo vodách južného Pacifiku.

Tento pokus vykonal úspešne už niekoľkokrát predtým. V snahe určiť množstvo uránu 235 potrebného na reťazovú reakciu – vedci to nazývajú kritické množstvo – musel stlačiť dve pologule reaktora s uránom k sebe. Vo chvíli, keď urán začal reagovať, musel ich zase skrutkovačom od seba odtiahnuť a rýchlo zastaviť reťazovú reakciu. Ale toho dňa, práve vo chvíli, keď sa hmota dostávala do kritického bodu, sa mu skrutkovač vyšmykol z ruky! Pologule plné uránu sa k sebe priblížili ešte viac. V okamihu sa celá miestnosť naplnila oslepujúcim modrým dymom. Mladý Louis Slotin namiesto toho, aby rýchlo zmizol a pravdepodobne si tak zachránil život, oddelil dve pologule reaktora plné horiaceho uránu holými rukami a zastavil reťazovú reakciu.

Týmto okamžitým, obetavým činom zachránil životy siedmich ďalších ľudí, ktorí boli v miestnosti… Keď čakal na sanitku, ktorá ho mala odviezť do nemocnice, svojmu kolegovi povedal celkom pokojne: „Ty to prežiješ, ale ja nemám najmenšiu šancu.“ Mal naozaj pravdu. O deväť dní v nemocnici zomrel – v bolestiach, na následky ožiarenia.

Pred dvadsiatimi storočiami prišiel Ježiš na tento svet, aby svojím vlastným životom prerušil reťazovú reakciu, ktorú spustil satan pádom do hriechu, a zničil tak moc hriechu.


Zdieľať: