Otec, mama a malá Helenka sa vybrali sa ďalekú cestu autom. Keď sa zotmelo, ustlali Helenke vzadu na sedadlách a uložili ju spať. Pretože už bolo dosť neskoro, rodičia si mysleli, že hneď zaspí. Dievčatko však akosi nemohlo zaspať.

„Ocko,“ ozvala sa po chvíli Helenka, „doma sa vždy, keď ideme spať, spolu pomodlíme. Teraz sme sa ešte nepomodlili. Asi preto nemôžem zaspať. Čo keď budeme mať nehodu?“

Otec zastavil a rodina sa spolu modlila. Potom sa opäť vydali na cestu nocou. No Helenka bola stále akási nepokojná.

„Čo ťa ešte trápi, miláčik?“ spýtal sa ocko. „Prečo nespíš?“

„Ešte stále sa bojím, ocko,“ odpovedal detský hlások zo zadného sedadla. „Zdá sa mi, že ideme veľmi rýchlo. Tak rýchlo, že anjeli, ktorí nás majú chrániť, nám nebudú stačiť!“

Akú veľkú pravdu objavila Helenka! Či bežíš, ideš na kolobežke, jazdíš na bicykli, motorke alebo na aute, choď vždy tak rýchlo, aby ti anjeli stačili!


Zdieľať: