V jednom africkom meste rozprávala anglická ošetrovateľka každý večer deťom bez domova nejaký príbeh z Biblie. Potom dostali jednoduché jedlo. Raz sa stalo, že Dávida medzi deťmi nevidala. Sedel skrytý v tieni pod stromom a počúval. Prečo nesedel s ostatnými deťmi pri ohni? Deň predtým ukradol v záhrade nemocnice pomaranče a keď utekal, poranil si nohu.

Ošetrovateľka dokončila príbeh. Z kuchyne priniesli misu s teplou ryžou. Dávid začal byť čím ďalej tým viac nespokojný. Od chvíle, keď ukradol pomaranč, nič nejedol. Zostane hladný a skrytý v tme, alebo sa má odhodlať ísť na svetlo? Chvíľu váhal, ale potom vstal a dokrivkal k ohňu.

„Dávid, poď rýchlo, aby sa ti ešte niečo ušlo!“ volá naňho ošetrovateľka a podáva mu tanier s teplou ryžou.

Keď ostatné deti odišli, vzala Dávida do nemocnice, aby mu ošetrila poranenú nohu. Keď sa ho spýtala, ako sa mu to stalo, Dávid sa priznal. Ošetrovateľka mu to zo srdca odpustila. V jeho srdci opäť zavládol pokoj. Naučil sa, že na svetle síce vidieť každý hriech, ale tam tiež môže nájsť odpustenie. Bol veľmi rád, že nezostal v tme!


Zdieľať: