Betty Elliotová mala zablatené nohy a vlasy sa jej lepili na čelo a krk. Nevadilo jej to. Prechádzala cez ekvádorskú džungľu, aby dekódovala nikdy nespísaný jazyk. Pred ňou bol sprievodca a za ňou dve mulice, ktoré niesli oblečenie a materiály na prekladanie. Žila svoj sen!

Betty uvažovala o tom, čo ju čakalo. Jej prvou úlohou bolo nájsť niekoho, kto dobre poznal jazyk domorodých obyvateľov a bol ochotný sadnúť si s ňou a pomôcť jej rozlúštiť jeho význam. Vedela, že je to zdĺhavá práca. Tento človek musí vyslovovať jedno slovo stále znovu, pričom ona sa bude pokúšať rozlíšiť jednotlivé zvuky, z ktorých sa skladá, a potom ich zapíše. Niekedy musela dlho sledovať jeho ústa a pery. Bol to dlhý a mučivý proces, ale bol prvým krokom k tomu, aby mohli dať obyvateľom Koloráda do rúk Bibliu v ich jazyku. Najprv musela jazyku rozumieť a potom ho dať do písomnej podoby. Následne mohla začať prekladať jednotlivé knihy Biblie. Rovnako dôležité bolo, aby sa domorodí obyvatelia naučili čítať svoj vlastný jazyk, aby mohli preloženú Bibliu využívať.

Betty mala pred sebou dlhú a náročnú úlohu.


Zdieľať: