Keď som mal deväť rokov, otec mi kúpil nový bicykel. Celé leto som mal o zábavu postarané. Asi kilometer za naším domom viedla cesta dolu príkrym kopcom a zatáčala sa doprava. Jedno ráno, keď som uháňal dolu kopcom, mi napadlo, že by som urobil veľkú hlúposť, keby som začal brzdiť. Raz si hádam môžem dopriať takúto rýchlosť. Prečo by som sa jej musel vždy obmedzovať a zakazovať si ten adrenalínový pôžitok? A tak som sa rozbiehal viac a viac. Naberal som čoraz väčšiu rýchlosť, aj zákruta bola akási ostrejšia.

Ste zvedaví, ako sa skončil môj pôžitok z rýchlosti? Už o niekoľko sekúnd som vyletel z cesty a dopadol asi päť metrov ďalej do kríkov. Bol som poriadne doškriabaný a celý dokrvavený. Predné koleso môjho nového bicykla zostalo po náraze do stromu úplne zdeformované.

Nechcel som sa zrieknuť toho úžasného pocitu z rýchlosti aj napriek tomu, že som si uvedomoval riziká s tým spojené. Videl som, že zákruta je ostrá a udržať sa v nej dá zabrať. Napokon som sa musel presvedčiť, že stratiť rovnováhu je oveľa bolestivejšie než ubrať z rýchlosti. To je lekcia, ktorú sa potrebujem učiť znovu a znovu.

Každý človek v živote narazí na ostré zákruty. Vtedy je naozaj lepšie niečoho sa zrieknuť, niečo si zakázať alebo sa do niečoho prinútiť, ako niesť ťažšie a bolestivejšie následky za chvíľkovú „radosť“.


Zdieľať: