Pravdepodobne ste už počuli o Corrie Ten Boomovej, ktorá počas druhej svetovej vojny ukrývala Židov, čím riskovala vlastný život.

A možno ste už počuli aj o Oskarovi Schindlerovi, nemeckom občanovi, ktorý zachránil pred smrťou viac než tisíc Židov. Bol o ňom natočený film „Schindlerov zoznam“.

Menej sa však vie o Holanďanovi Johnovi Weidnerovi, ktorý zorganizoval asi 300 priateľov a príbuznych, ktorí mu pomáhali pašovať ľudí z nacistického koncentračného tábora. Zachránil asi 800 Židov a vyše 100 letcov spojeneckej armády.

Od roku 1940 do roku 1944 Weidner riskoval svoj život nespočetnekrát. Trikrát bol väznený v nacistickom koncentračnom tábore, dvakrát mučený a trikrát odsúdený na smrť. Vždy sa mu však podarilo uniknúť. Bol jedným z gestapom najhľadanejších ľudí.

Po vojne sa oženil a od roku 1958 až do svojej smrti v roku 1994 žil v Kalifornii. Ešte počas života bol vyznamenaný vládou Spojených štátov, Veľkej Británie, Holandska, Francúzska, Belgicka a Izraela.

Bol to tichý a veľmi skromný človek. Keď sa ho pýtali, prečo toľkokrát riskoval život pre iných, povedal:

„Boli to Božie deti, boli to ľudské bytosti. Nemôžete pomáhať len vtedy, keď kvôli tomu nemáte nijaké problémy. Keď chcete pomáhať ľuďom v núdzi, nemôžete dávať pozor, aby ste si pritom nezašpinili ruky alebo nevystavili svoj život nebezpečenstvu. Ochotná pomoc tým, ktorí ju potrebujú, nepozná iné hranice než život sám.

Cesta dobrodenia nie je vždy ľahká. Len niekoľko ľudí na tomto svete, ktorí urobili niečo veľké pre iných, mali túto cestu hladkú. Ak chcete urobiť niečo, čo stojí za to, zvyčajne narazíte na mnoho prekážok.“


Zdieľať: