H. A. Ironside sa raz vybral na obed do preplnenej reštaurácie.

Práve vo chvíli, keď chcel začať jesť, pristúpil k jeho stolíku jeden pán a spýtal sa ho, či si môže prisadnúť. Ironside samozrejme ponúkol hosťovi prázdnu stoličku. Potom, ako to mal vo zvyku, sklonil hlavu a poďakoval za jedlo.

Keď otvoril oči, ten pán sa ho spýtal: „Bolí vás žalúdok?“

„Nie, nebolí,“ odpovedal Ironside.

„Máte niečo s jedlom? Nie ste s ním spokojný?“ spýtal sa opäť pán, ktorý sedel oproti.

„Nie, to nie. Mám taký zvyk, že skôr než začnem jesť, poďakujem za jedlo,“ odpovedal Ironside.

„Ach tak, vy ste asi kresťan, však? Nuž, poviem vám, že ja som za jedlo nikdy nikomu neďakoval. Peniaze som si zarobil vlastnými rukami a v pote tváre, preto si myslím, že už nemusím nikomu ďakovať. Ale pustime sa do toho!“

Ironside mu povedal: „Prepáčte, ale vy ste presne ako môj pes. Aj ten to tak robí!“


Zdieľať: