Pretvárka je snaha vyzerať a konať tak, ako si myslíme, že to druhí od nás očakávajú. Je to však plytvanie energiou, pretože nikto nie je taký, aby sa páčil všetkým.

Tu sú dva dôvody, prečo sa robíme inými, ako aj niekoľko bodov o tom, prečo by sme to nemali robiť.

Prečo to robíme:

1. Nechceme, aby nás iní odpísali. Byť kritizovaný a odmietaný nie je príjemné. Preto sa skryjeme za masku a dúfame, že skôr zapadneme do kolektívu.

2. Túžime po láske. Mladý človek túži, aby ho jeho rovesníci prijali, preto sa bojí byť sám sebou. Veľmi často však tento pokus zlyháva.

Prečo by sme to robiť nemali:

1. Božím plánom je, aby každý z nás bol jedinečný. Každý z nás je časťou veľkého Božieho puzzla. Ak sa robíme inými, ako sme, nezapadneme do celkového obrazu. Pokazíme vlastne celý obraz. Každý je svojím spôsobom jedinečný. Ak sa snažíme prikryť, čo je nám vlastné, zakrývame schopnosti, ktorými nás Boh obdaroval.

2. Pre Boha znamenáme veľa vtedy, keď sme takí, akých nás stvoril. Biblický text hovorí, že Boh vie, koľko máme vlasov. Tento detail, aj keď sa zdá bezvýznamný, ukazuje, čo pre neho znamenáme. Keď sa robíme inými, než sme, zabúdame na svoju hodnotu. Boh zaplatil za teba i mňa nesmiernu cenu – dal svojho Syna.

3. Nemáme zabudnúť, kým vlastne sme. Pretvárka, ako istý druh falšovania, má svoj začiatok aj koniec. Ak sa však stále skrývame za masku niekoho iného, hrozí nebezpečenstvo, že zabudneme, kým sme. Biblia nám radí: „Vašou ozdobou nech je jemnosť a miernosť, ktoré sa páčia Bohu.“ (1 Pet 3,4) O to sa máme snažiť. Potrebujeme priateľov, no nie takých „priateľov“, ktorí nás nútia niečo predstierať.

4. Boha neoklameme. Hovorí nám, že pozná naše srdce, vie všetko, čo si myslíme i robíme. (Ž 139,2.3) On je jediný priateľ, pri ktorom si môžeme byť istí, že nami nikdy nepohŕda a nikdy nás neodmietne. Jeho láska je večná.


Zdieľať: