„A naozaj vás nepostihla nijaká nehoda? Niečo strhujúce, o čom by sa dalo písať?“ opýtal sa novinár Jeana Franca, vedúceho francúzskej expedície na Makalu (8481 m) roku 1955.

Žiaľ, nič také sa nestalo. Nikto nespadol do ľadovcovej trhliny, nijaký tábor nezasypala lavína, nikto sa nezrútil zo steny. Na vrchol vystúpili všetci siedmi členovia výpravy spolu so sirdarom (vodcom šerpov).

Novinár odišiel smutný, že ani nebude môcť napísať niečo, čím by vzrušil čitateľov. Aj sa pritom zabudol opýtať, prečo sa nič nestalo!

Jean Franco vedel, že vystúpiť na tento úplne neznámy vrch nebude vôbec jednoduché. Expedíciu pripravoval dôsledne niekoľko rokov. Vybral si tých najlepších horolezcov. Rok pred výstupom viedol prieskumnú výpravu, aby zistil, kadiaľ možno na vrch vystúpiť, kde padajú lavíny, kde sú najťažšie miesta… Veľa fotografovali, pozorovali stenu a pritom vystúpili aj na okolité sedemtisícové štíty, aby vyskúšali výstroj a vybavenie.

Keď sa o rok vrátili, mali dôsledne premyslený plán výstupovej trasy na Makalu. Vybudovali 6 táborov a keď prišlo priaznivé počasie, v priebehu troch dní vystúpili na vrchol postupne všetci členovia expedície. Bolo tak krásne, že na vrchol vystúpili už okolo poludnia. Nikto z horolezcov si nemusel obliecť ani hrubú páperovú vetrovku. Celé hodiny sa na vrchole vyhrievali len v tenkých bavlnených rukaviciach. Potom v pohode zostúpili až do tretieho tábora.

Nie, vôbec to nebola náhoda. Bol to dôkaz úžasnej súdržnosti všetkých členov výpravy a tej najsvedomitejšej prípravy. Prvovýstup na Makalu, ako jedinú himalájsku veľhoru, nebol spojený so žiadnymi tragédiami a ľudskými obeťami.

V čom tkvela pravá príčina tohto úspechu? Lionel Terray, jeden z najlepších horolezcov tých čias, o tom povedal: „Cítili sme sa trochu sklamaní. Šlo to príliš ľahko. Mali sme skutočné šťastie v tom, že v rozhodujúcom okamihu bolo ideálne počasie. No veľmi dôležité na celej výprave bolo, že sme boli pripravení na chvíle, keď by okolnosti neboli priaznivé. Urobili sme všetko pre to, aby sme obstáli, aj keď príde to najhoršie.

Na každý skutočne dôležitý „životný výstup“ je potrebné dlhodobo a svedomito sa pripravovať. Nebezpečenstvo a prekážky nesmieme podceňovať, no ani sa im poddať.

V horolezectve často o vrchol zápasil celý veľký tím horolezcov aj s podporou množstva šerpov. Ale ľudia oslavovali len toho jedného či dvoch, ktorí sa dostali až na vrchol. Na ostatných, ktorí sa často nadreli oveľa viac, sa rýchlo zabudlo. Len výnimočne sa podarilo to, čo na Makalu – že na vrchol vystúpili všetci.

Ten najvzácnejší vrchol, o ktorý sa oplatí celý život zápasiť, je nebo. Pán Boh ho však nevyhradil len pre tých najschopnejších, najvytrvalejších alebo najlepšie trénovaných. On si praje, aby nebo získali všetci. Aj ty! Pán Ježiš urobil ten najťažší prvovýstup a dosiahol vrchol za nás. Nebolo to bez utrpenia a bolesti. Obetoval to najcennejšie – vlastný život. Urobil to preto, aby nám všetkým otvoril cestu k tomuto vrcholu.