Istá staršia dáma sa vybrala do obchodu na nákup. Keď sa vrátila k svojmu autu, všimla si, že v aute sedia štyria muži.
Žena položila tašky na zem, siahla do kabelky a vytiahla z nej malý revolver, ktorý so sebou nosila na ochranu. Naraz vybehla pred auto, namierila revolver na mužov a z plných pľúc začala kričať: „Okamžite vystúpte z toho auta, lebo inak vám rozstrieľam mozog, vy…! Veľmi dobre viem používať svoj revolver. Nemyslite si, že to neurobím!“
Štyria muži neváhali. Dvere na aute sa rozleteli, muži vyskočili a utekali, čo im sily stačili.
Žena sa celá chvela, ale zachovala si rozvahu. Keď si bola istá, že muži sú preč, odložila revolver do kabelky, vzala tašky a položila ich na zadné sedadlo auta. Potom si sadla za volant. Rozhodla sa, že čím skôr zájde na políciu zahlásiť celý prípad.
A vtedy zistila malý problém. Jej kľúč nesedel do zapaľovania. Letmý pohľad na interiér potvrdil, že nastúpila do nesprávneho auta! Jej vozidlo bolo zaparkované o štyri miesta ďalej v tom istom rade.
Odniesla tašky do svojho auta a šla na policajnú stanicu priznať sa, čo urobila. Keď svoj príbeh vyrozprávala seržantovi, nedokázal zadržať smiech. Ukázal na druhý koniec chodby, kde stáli šokovaní muži hlásiaci prepad šialenou staršou ženou. Celý prípad sa skončil tým, že sa im žena ospravedlnila.
Veci nie sú vždy také, aké sa nám javia. Stáva sa, že po čase zistíme, že sme sa mýlili. Možno že my nevytiahneme pištoľ, ale môže sa stať, že niekoho neprávom raníme alebo mu ublížime. Ale aj taký prípad má riešenie – ospravedlniť sa a poprosiť o odpustenie.


Zdieľať: