Bolo to, ak sa nemýlim, v júni. Hrozná horúčava. Muži na palube sa každú chvíľu šli ochladiť pod sprchu, totiž pod sud, naplnený vodou, ktorý na seba jednoducho vyliali. Tento primitívny spôsob však nestačil. Plavčík Rolf túžil poriadne sa vykúpať. Preto hovorí svojmu kamarátovi:

„Ty, Peter, poďme si zaplávať! Pozri, more je ako zrkadlo!“

Aj Peter, druhý plavčík, má tisíc chutí zaplávať si. „To by sme mohli, ale vieš, že je tu zakázané kúpať sa? Vraj sú tu žraloky!“

„Žraloky? Pozri sa do vody. Vidno až na dno. Veď nebudeme plávať ďaleko od lode. Poď!“

A Rolf skáče do vody prvý.

„Človeče, to je vodička!“ kričí na váhajúceho Petra. Ten skáče o niekoľko sekúnd za ním. Obaja sú dobrí plavci. Urobia niekoľko rozmachov a sú sto metrov od lode.

„Peter, pozri sa! Z paluby sa na nás díva kormidelník Peterson. Ale smeje sa, tak to bude dobré!“

Opretý o zábradlie kormidelník Peterson naozaj pozoruje oboch plavcov. Tento chlap bol známy tým, že mal ustavične úsmev na tvári.

„Už sa to začne. Pozri, berie do rúk megafón!“

Ku chlapcom dolieha z paluby hlas: „Hej, chlapci! Plávate dobre. Dajte si preteky. Kto bude prvý pri mne na palube, dostane dolár a poobede môže ísť do mesta. Keď poviem teraz, začínate. Pozor – teraz!“

Chlapci vyštartujú a zo všetkých síl bojujú o víťazstvo. Kormidelník Peterson ich povzbudzuje krikom z megafónu: „Hip, hip! Tempo, tempo!“

Chlapci sa rýchlo blížia k lodi. Už len pár metrov a sú v cieli. Peter trochu zaostáva, ale silný kormidelníkov hlas ho nabáda: „Hej, Peter! Pridaj! Viac nohami! Chlapci, dva doláre víťazovi!“ Zvýšením odmeny zvyšujú rýchlosť aj plavci. Prvý sa chytá rebríka Rolf a rýchlo sa šplhá na palubu. Za ním vzápätí Peter.

Pritiahnutí krikom kormidelníka stoja na palube takmer všetci lodníci. Mlčky pozorujú preteky dvoch plavčíkov.

„Ja som to vyhral, pán Peterson!“ vola radostne Rolf. „Dva doláre a poobede mám voľno!“

Pán Peterson sa však zamračí a unaveným pohybom odkladá megafón. Je ticho. Čo sa deje? Chlapci zisťujú, že niečo nie je v poriadku.

„Chlapci moji zlatí, vyhrali ste to obaja,“ prerušuje trápne ticho. Svojou pravicou ukáže na morskú hladinu. Plavčíci sa otočia. Dole pri povrazovom rebríku plávajú dva obrovské modré žraloky!

„Vy hlupáci, plávali ste nie o dva doláre, ale o dva životy! Už z diaľky som pozoroval, ako sa k vám tie beštie blížia. Keby som vás bol varoval a upozornil na to, stuhli by vám všetky svaly a nemohli by ste sa ani pohnúť. Ale o dva doláre a voľno ste plávali ako čerti. Za porušenie zákazu dá každý z vás dva doláre pokuty a pol roka ani na krok na pevnú zem!“

Po pol minúte ticha a vážnosti sa tvár kormidelníka Petersona opäť usmievala.


Zdieľať: