Začínali sme úplne od nuly. Nebolo tam nič, iba púšť. Pacientov sme uložili pod košatý strom, aby na nich nepálilo slnko, na konár zavesili infúzie a tvárili sa, že je to chirurgická JIS-ka. Operovali sme pod holým nebom. Bolo to veľmi náročné. Potrebovali sme aspoň nejaký stan. Ktosi mi poradil: „Oslovte pána Milana Fila, známeho podnikateľa z Ružomberka.“

Keď mi povedali jeho meno, nevedel som, kto to je – v živote som ho nevidel. Ale šiel som za ním a povedal som mu, že potrebujem stan a milión korún.

„Takú drzú požiadavku od úplne neznámeho človeka som ešte nepočul. To je nehorázne. Vidím vás prvý raz v živote a vy hneď na mňa vyjdete s takou požiadavkou… Kedy to vlastne potrebujete?“

Popravde som povedal, že zajtra. Ale že to môže byť aj dnes. Poslal ma kadeľahšie, že to určite nie a že nech mu už takého blázna neposielajú.

Na druhý deň mi volala jeho sekretárka… Predstavte si, že o týždeň sme nemali peniaze – lebo nám nedal ani halier – ale dostali sme krásny chirurgický klimatizovaný stan, ktorý doviezol z Českej republiky. Nedal nám milión, ale dal nám to, čo sme potrebovali. V stane lekári aj spávali, lebo vonku bolo horúco.

Prvý rok bol nula. Druhý rok sme mali tri kliniky. A teraz je v Nairobi 33 kliník… – povedal v jednom rozhovore Vladimír Krčméry.


Zdieľať: