Keď sa v roku 1507 stal Martin Luther kňazom a slúžil svoju prvú omšu, tak veľmi sa triasol, že mu chlieb a kalich takmer vypadli z rúk. Nie preto, že by mal trému. Bol taký vydesený z prítomnosti Ježiša Krista v chlebe a víne, že chcel utiecť od oltára. (Podľa tradície v chlebe a víne podávanom pri omši je Ježiš Kristus skutočne osobne prítomný.)

Za svoj život napísal Martin Luther asi 60 000 strán, a predsa dúfal, že – ako sám napísal – „všetky moje knihy sa stratia a zmiznú a bude sa čítať len Písmo sväté“.

Na svojej ceste pred cirkevný snem, ktorý sa konal v Ausburgu, kde ho chceli vyhlásiť za kacíra, Luther myslel na svoju matku a otca. „Teraz musím zomrieť,“ povedal. „Aká potupa to bude pre mojich rodičov!“


Zdieľať: