Raz som sa chystal vynadať svojej deväťnásťročnej neteri, ktorá sa stala mojou sekretárkou. Ale kým som spustil, zamyslel som sa: „Počkaj chvíľu, Dale, ty si dvakrát starší než ona. Máš desaťtisíckrát viac obchodných skúseností než ona. Ako môžeš od nej chcieť, aby na veci hľadela ako ty, aby mala tvoj úsudok, tvoju iniciatívu? Čo si ty stváral, keď si mal devätnásť? Pamätáš sa na svoje do neba volajúce chyby? Pamätáš sa na svoje hlúpe omyly? Pamätáš sa na to… a ono…? Musel som uznať, že moja neter si v priemere počína lepšie než ja v jej veku.

A tak som jej povedal, že urobila chybu, ale že ja som ich už stihol urobiť oveľa viac a že ani ja som múdry z neba nespadol… a či si nemyslí, že múdrejšie by bolo, keby urobila to a to.

Z toho vyplýva ponaučenie, že najprv si spomeňte na vlastné chyby a až potom kritizujte druhých.


Zdieľať: