V ten večer sa hrala Národná hokejová liga medzi Chicago Black Hawks a New York Rangers. Bol to zápas, v ktorom vlastne o nič nešlo, pretože Chicago bolo na šiestom mieste v lige a New York na prvom. Nech by sa bolo v ten večer stalo čokoľvek, vedenie New Yorku by zostalo neohrozené. Na ľadovej ploche sa však stalo niečo, čo bolo v tomto zápase oveľa dôležitejšie než víťazstvo alebo prehra.

Hráči Chicaga boli pred bránou tímu New Yorku. Stan Mikita bol za bránou. Puk minul obrancu Raya McKaya a zastavil sa neďaleko modrej čiary. Ray korčuľoval za ním a silno vypálil na súperovu bránu. Stan Mikita bol pred bránou a špičkou hokejky posunul puk medzi nohy newyorského brankára.

„Gól, ktorý dal v prvej Národnej hokejovej lige Ray McKay, mu otvára sľubnú kariéru,“ oznámil hlásateľ na štadióne. Fanúšikovia jasali.

Aj keď sa Rayovi takýto aplauz páčil, vedel, že mu nepatrí. Mnohí by to nechali tak. Veď čo by sa stalo? Ale Ray bol muž, ktorý „hovoril pravdu svojím srdcom“. Uvedomoval si, že Boh to videl a vie, ako to bolo. Nedokázal by s tým žiť.

Ešte kým nad ľadovou plochou znelo burácanie hľadiska, Ray korčuľoval k Stanovi Mikitovi a spýtal sa ho: „Ty si poslal puk do brány, však?“

„Áno,“ prikývol Stan.

„To nebol môj gól,“ povedal potom Ray rozhodcom. „Dal ho Stan Mikita.“

Zmena v zápise bola urobená, vyhlásená a hra pokračovala ďalej. Ray McKay stratil jeden gól, ale získal víťazstvo v hre života. Je to jeden z malých činov odvahy a čestnosti, aké robia Boží šampióni. Sú to každodenné malé rozhodnutia, ktoré určujú, ako sa budeme rozhodovať, keď pôjde o veľké veci.


Zdieľať: