Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha; pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal.Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme.
Kazateľ sa pýta mládenca: „Modlíš sa každý deň?“
„Nie,“ odpovedá, „niekedy nič nepotrebujem.“
Jon 1,5.6
Kazateľ sa pýta mládenca: „Modlíš sa každý deň?“
„Nie,“ odpovedá, „niekedy nič nepotrebujem.“
Raz za 15 rokov
6. februára 2012
Rybár, ktorý už pätnásť rokov nenavštevoval bohoslužby, bol spolu so svojimi neveriacimi kamarátmi na mori. Zastihla ich búrka. Hrozilo, že sa loď potopí. Kamaráti ho preto naliehavo prosili, aby sa modlil. On však váhal a vyhováral sa:
„Už tak dávno som sa nemodlil. Odkedy som chodil na bohoslužby, prešlo toľko rokov…“
Kamaráti sa však nenechali tak rýchlo odbiť. Prosili dovtedy, kým im nesľúbil, že sa bude modliť.
„Ó, Pane,“ modlil sa rybár, „pätnásť rokov som ťa o nič neprosil. Ak nám teraz pomôžeš a dovedieš nás bezpečne k brehu, sľubujem ti, že ťa nebudem obťažovať ďalších pätnásť rokov!“
