Nie je také jednoduché nájsť skutočne skromných a pokorných mužov, a pritom Boh má veľkú radosť práve z týchto nesebeckých a obetavých ľudí.

Černoch Booker T. Washington, známy vzdelanec a pedagóg, je jedným z nich. Krátko nato, ako sa stal riaditeľom výchovného inštitútu v Alabame, sa prechádzal po bohatej štvrti mesta, keď ho náhle zastavila bohatá beloška. Nepoznala ho osobne, preto ho požiadala, či by si nechcel zarobiť nejaký ten dolár a nenarúbal jej drevo. Pretože mal vtedy chvíľu voľno, profesor Washington sa usmial, šiel za ňou, vyhrnul si rukávy a začal rúbať. U bohatých ľudí vykonávali túto prácu len sluhovia. Keď úlohu splnil, nanosil drevo dnu, poukladal ho ku kozubu a odišiel. Dcéra, ktorá bola práve doma, ho však spoznala a povedala matke, kto to bol.

Na druhé ráno sa bohatá pani v rozpakoch vybrala za pánom Washingtonom do jeho kancelárie v škole, aby sa mu ospravedlnila.

„Všetko je v najlepšom poriadku, madam,“ opakoval stále Washington. „Vôbec mi neprekáža, keď príležitostne urobím nejakú manuálnu prácu. Myslím, že mi to len prospeje. Okrem toho je pre mňa vždy potešením urobiť niečo pre svojich priateľov.“

Potriasla mu srdečne rukou a uistila ho, že svojou skromnosťou a pokorou si získal jej priazeň. Po nejakom čase dokázala svoj obdiv tým, že motivovala viacero bohatých známych, aby sa k nej pripojili a finančne podporili školu, na ktorej bol Booker T. Washington riaditeľom.


Zdieľať: