Moji prarodičia z matkinej strany žili na veľkom statku, kde som ich rada navštevovala. Trávievala som tam letné prázdniny spolu s deťmi, ktoré mali v pestúnskej starostlivosti. Hoci to boli deti s poruchami učenia a problémovým správaním, pochopila som, že potrebovali žiť v prostredí, ktoré im umožní zdravý vývoj. U mojich starých rodičov našli bezpečný domov. Niektoré z nich zostali súčasťou rodiny až do dospelosti, takmer ako ich vlastné deti.

Všetci potrebujeme bezpečné miesto – domov, kam patríme.

Odmietla vás niekedy vaša vlastná rodina? Boh vás pozýva, aby ste sa pripojili k jeho nebeskej rodine. Staňte sa jeho deťmi.


Zdieľať: