Istý človek sa rozhodol pestovať ruže. Každý deň ich starostlivo polieval. Jedného dňa, keď už mali puky, si všimol, koľko je na každej stonke tŕňov. Pomyslel si: Ako môže taký krásny kvet vyrastať na stonke s toľkými tŕňmi? Zostal taký zarazený, že sa prestal o kvety starať a polievať ich. Skôr než ruže rozkvitli, zvädli.

S nami ľuďmi je to podobne. V každom človeku je pri narodení zasadená ruža, ktorá rastie uprostred tŕňov našich nedostatkov. Mnohí pri pohľade na seba vidia len tŕne – vlastné chyby. Myslíme si, že nič dobré nedokážeme a sme z toho zúfalí. Zabúdame polievať dobro, ktoré je v nás. Môže sa stať, že si svoje schopnosti ani nikdy neuvedomíme.

Mnohí nevidia ružu, ktorá v nich rastie. Musí im ju ukázať niekto iný. Jedným z najväčších darov, aký môžeme mať, je schopnosť prekonať tŕňovú minulosť a objaviť ruže. To je láska – vidieť napriek chybám i šľachetnosť toho druhého. Ak iných upozorníme na ruže, zvíťazia nad svojimi tŕňmi a po čase krásne rozkvitnú, pretože každý človek má v sebe ružu.


Zdieľať: