Jeden mladý muž si hľadal prácu. Prišiel za drevorubačským majstrom, či by sa tam preňho nenašla nejaká práca. „No, uvidíme, ako ti to pôjde,“ povedal majster.
Mladý muž predviedol výborný výkon – podarilo sa mu zhodiť veľký strom. Majster bol nadšený a zvolal: „V pondelok môžeš nastúpiť!“
Pondelok, utorok a streda prešli ako voda. Vo štvrtok poobede prišiel majster za mladým mužom a povedal mu: „Vezmi si výplatu a môžeš odísť.“
Zarazený mladý muž sa spýtal: „Myslel som si, že výplatu dostanem v piatok.“
„Malo to tak byť,“ odpovedal majster, „ale nakoniec som sa rozhodol, že ti ju dám dnes, pretože si veľmi zaostal. Náš denný plán ukazuje, že si padol z prvého miesta v pondelok na posledné v stredu.“
„Ale ja ťažko pracujem,“ bránil sa mladý muž. „Prichádzam prvý, odchádzam posledný. Dokonca robím aj cez prestávky!“
Majster vedel, že chlapec je čestný a pracovitý. Na chvíľu sa zamyslel a potom sa ho spýtal: „Naostril si si sekeru?“
Mladý muž odpovedal: „No, nie, majster. Tvrdo som pracoval, nemal som na to jednoducho čas.“
A čo ty? Máš toľko práce, že nemáš čas naostriť si sekeru? Čas prežitý v tichej osobnej modlitbe je ako brúsenie duše. Bez modlitby je to tak – čím viac robíš, tým si tupší.


Zdieľať: