Tomáš Masaryk mal megaveľký detský sen – stať sa profesionálym futbalistom. Ako 16-ročný hral v dorasteneckej lige. Po strednej škole hral za Inter. Potom sa mu podarilo prebojovať do A družstva a hral 1. ligu. Po skončení vysokej školy okúsil niečo zo svojho sna – život profesionálneho futbalistu a preplnené štadióny. Keď ako 22-ročný odchádzal zo školy s diplomom v ruke, tešil sa, že konečne sa bude venovať len tomu, po čom od detstva túžil – futbalu. Jeho radosť trvala dva týždne.

Dva týždne po promóciách sa vybral autom na tréning. Pri predbiehaní dostal defekt na zadné ľavé koleso. Chcel sa zaradiť, ale zachytil predbiehané auto. Vyletel z cesty a niekoľkokrát sa prevrátil. Našli ho asi 40 m od auta v kaluži krvi. Zranenia boli vážne. Tri týždne bol v kóme. Lekári predpovedali, že do konca života zostane ležať ochrnutý na posteli, možno nebude ani rozprávať. Raz za dve hodiny ho pretočili, aby nemal preležaniny…

Keď po takejto traume začal chodiť na rehabilitácie, pripadal si ako „opitý slimák, ktorý si ľahne na chrbát, stratí GPS a chce ísť na Gerlach“…


Zdieľať: