Mária Wesleyová bola obyčajná tínedžerka, ktorá žila s rodičmi v Kanade. Chodila do školy a potĺkala sa po meste s partou kamarátov. Ako sa to však medzi kamarátmi občas stáva, vzniklo medzi nimi nedorozumenie, ktorého príčinou boli klebety.

V novembri 2000 to však začala mať Mária naozaj ťažké. Jej predošlí kamaráti sa proti nej spriahli. Stala sa terčom ich šikanovania. Dievčatá z bývalej party sa jej dokonca začali vyhrážať, že ju zabijú. Ostatní sa do toho nechceli pliesť a neurobili nič, aby sa to skončilo.

Mária to už nemohla ďalej znášať. Keď sa 10. novembra vrátila domov zo školy, bola v takej hlbokej depresii, že to psychicky nezvládla a obesila sa. Nechala na stole odkaz, v ktorom opísala všetko, čo prežívala. Uviedla aj mená dievčat, ktoré ju najviac šikanovali. Jedna z nich bola potom obvinená z trestného činu týrania.

„Keby som hľadala u niekoho pomoc, bolo by to ešte horšie,“ napísala Mária. „Vždy si nájdu nového človeka, ktorého môžu stĺcť. Sú to strašne surové dievčatá.“

Patriť do nejakej party kamarátov je jeden z najkrajších pocitov na svete. Nepatriť nikam – byť „mimo“ – je veľmi ťažké. Bolí to. Mnohí tínedžeri, podobne ako Mária, sa rozhodnú ukončiť svoj život práve preto, že ich spolužiaci alebo „kamaráti“ šikanujú, nechcú ich vziať medzi seba alebo sa im vysmievajú. Ale patriť do zlej party môže byť ešte nebezpečnejšie, pretože človek je donútený robiť to, čo by sám nikdy nerobil…

Jedno z troch obvinených dievčat napísalo Máriiným rodičom list, v ktorom vyjadrilo ľútosť nad tým, čo sa stalo. „Teraz si už dávam pozor, čo hovorím,“ napísalo. „Bude ma to prenasledovať po celý život.“

Aj keď si sa možno nikdy necítil tak zúfalo ako Mária, pravdepodobne si sa už niekedy cítil sám. Možno si zistil, že nevieš „zapadnúť“ do nejakej party, alebo naopak, že „vďaka“ tebe niekto z party odišiel. Túžba po priateľstve a prijatí je u každého človeka veľmi silná, pretože vychádza priamo zo srdca.


Zdieľať: