Psychologička Rút Berendová robila pred niekoľkými rokmi so svojimi spolupracovníkmi zaujímavý experiment medzi tínejdžermi. Chcela zistiť a ukázať ľuďom, ako človek koná pod tlakom davu.

Plán bol celkom jednoduchý. Desať dospievajúcich ľudí priviedli do miestnosti, kde mal prebiehať test. Potom im vysvetlili, že keď učiteľ ukáže na najdlhšiu čiaru z troch odlišných náčrtov, majú zdvihnúť ruku. Jeden z tých desiatich však nevedel, že ostatní deviati v miestnosti boli vopred poučení o tom, že majú zdvihnúť ruku už pri druhej čiare. Bez ohľadu na pokyny učiteľa v triede, deviati nehlasovali za zjavne najdlhšiu čiaru, ale za tú, ktorá bola nakreslená hneď vedľa.

Experiment sa začal vo chvíli, keď tí deviati hlasovali za nesprávnu čiaru. Ten, na ktorého reakciu boli všetci zvedaví, sa zmätene mračil a pozeral vôkol seba, a napokon predsa nenápadne zdvihol ruku len preto, že nemal dostatok odvahy postaviť sa proti skupine.

Podobné pokusy opakovali niekoľkokrát s rôznymi vekovými skupinami. „Prispôsobenie sa“ zaznamenali až u 75% zúčastnených, bez ohľadu na to, či šlo o malé deti, alebo o vysokoškolákov.

Podobná reakcia sa často opakuje v oveľa dôležitejších životných situáciách. Ostať osamotený so svojím názorom, ale v zhode so svojím svedomím, je naozaj ťažké.

Pravda nemusí byť vždy na strane väčšiny. Ale pozor! Sú situácie, keď to, že máme iný názor, ešte nemusí znamenať, že máme aj pravdu!


Zdieľať: