Ak sa vám stáva, že v nudnej a nie práve „dôležitej“ práci rýchlo stratíte trpezlivosť a nahneváte sa, možno vám pomôže tento príbeh.

Istá učiteľka v detskej škôlke mala ustavične problémy s detskými šnúrkami. Trikrát denne, raz ráno a dvakrát na poludnie, musela pomôcť 35-tim deťom obuť topánky, zaviazať šnúrky, potom rozviazať šnúrky a vyzuť topánky. Keď už bola pri poslednom páre, ktorý obúvala jednému malému chlapcovi, ten poznamenal: „Tie topánky nie sú moje.“

Učiteľka napočítala do desať, aby sa trochu upokojila a potom mu ich vyzula. Chlapček sa len ticho pozeral, čo robí, a keď začala hľadať, kde sú jeho topánočky, pokračoval: „To sú topánky mojej sestry, ale mamička mi povedala, že dnes ich môžem mať ja.“


Zdieľať: