Po potopení Titanicu sa skladací čln B v kritickej chvíli prevrátil a topiaci sa muži v snahe o záchranu liezli na jeho dno. Stevard Thomas to opísal takto: „Ľadová voda ma unášala okolo prevráteného člna. Držalo sa ho už asi 30 mužov. Nedovolili mi vyliezť naň hore a niekto ma udrel veslom, aby ma zhodil. Ale predsa som sa tam dostal“.

Uprostred tej hrôzy tragickej noci bolo veľa príkladov statočnosti a nevšednej obetavosti. Plukovník Gracie si spomína: „Muži s veslami manévrovali s člnom tak, aby sa vyhli nešťastným ľuďom bojujúcim o život vo vode. Ako sme plávali okolo, počul som rady: ´Drž sa kamarát nejakej trosky. Ak by sme vzali ešte jedného z vás, všetci sa potopíme.´ Som šťastný, že som ani raz nepočul od plávajúcich slovo výčitky preto, že im bola odmietnutá pomoc. Nedošlo k žiadnemu násiliu. Jeden prípad statočnosti mi však zostane v pamäti ako najdôstojnejší a najvyrovnanejší príklad odvahy, mužného zmierenia sa s údelom a nebojácnosti prejavenej tvárou v tvár smrti. Bolo to vo chvíli, keď na váhavé odmietnutie pomoci hlboký mužský hlas odpovedal: ´V poriadku chlapci. Nestrácajte hlavu a Boh vám žehnaj´!

Neraz som si prial, aby som mohol odhaliť totožnosť tohto hrdinu a vzdať hold jeho pamiatke.“

Skutočné hrdinstvo sa prejavuje v krízových situáciách, keď ide o tých druhých…


Zdieľať: