Li sa v detstve učil uctievať modly. Tak žili všetci obyvatelia tejto čínskej dediny v 19. storočí. Ale keď zostarol, dopočul sa o jedinom skutočnom láskavom Bohu. Stal sa kresťanom a svoj život zasvätil službe druhým ľuďom.

Li predal všetko, čo mal, a otvoril útulok pre tých, ktorí boli závislí od ópiovej drogy. Chcel im pomôcť zbaviť sa tejto závislosti. Za pomoc sa mu potom odvďačili kúskom jedla.

Liho bratranec bol kňazom v miestnom chráme zasvätenom modlám. Často na neho myslel a neraz mu doniesol malý bochník chleba. Li mu vtedy potľapkal po pleci a povedal: „T´ien Fu tih en tien!“ (To je dar od môjho nebeského Otca!) Chcel tým povedať, že všetky dary dostáva vďaka Božej starostlivosti a láskavosti.

Ale jeho bratranec si to nemyslel. „Rád by som vedel, ako ti tvoj Boh posiela tie dary! Chlieb je predsa môj. Ja ti ho nosím. A keby som ti ho nepriniesol, asi by si čoskoro zomrel od hladu. Tvoj Boh s tým nemá nič spoločné!“

„Ale je to môj nebeský Otec, ktorý ťa vedie k tomu, aby si sa o mňa staral,“ odpovedal mu starý Li.

„Hm, to sa ti dobre hovorí,“ povedal kňaz. „Uvidíme, čo sa stane, keď ti prestanem nosiť chlieb!“

Odvtedy k nemu ľudia akosi prestali prichádzať. Li mal naozaj veľmi málo jedla. Potom prišiel deň, keď už nemal naozaj nič. Veril však, že jeho Otec v nebi na neho nezabudol. Kľakol si a prosil, aby Boh požehnal jeho prácu i ľudí, s ktorými sa stretáva. „Pane,“ modlil sa, „počul si, čo povedal môj bratranec. Prosím, pošli mi môj denný prídel chleba, aby to bolo na česť tvojho veľkého mena.“

Len čo sa domodlil, počul vonku akýsi hluk a akoby niečo spadlo na zem. Keď vstal a vyšiel von, uvidel niekoľko havranov, ktoré krákali a naháňali sa rovno nad jeho hlavou. Jeden z nich držal veľký kus mäsa, ktorý schmatol rovno z mäsiarovho otvoreného stánku. Ostatné havrany sa hnali za ním. Unikajúcemu havranovi nedopatrením vypadol kus mäsa zo zobáka a spadol rovno Limu na nohy!

„To je dar od môjho nebeského Otca!“ zvolal Li, keď ho zdvihol. Potom sa pozrel okolo, aby zistil, čo spadlo predtým. Zbadal veľký kus chleba, ktorý spadol inému havranovi.

Natešený Li vošiel dnu a rozložil oheň, aby si mäso uvaril. Keď sa už varilo v hrnci, otvorili sa dvere. Na svoje veľké potešenie v nich uvidel svojho bratranca – kňaza.

„Poď sa pozrieť!“ povedal Li a usmieval sa, keď mu ukazoval, že si varí jedlo.

Kňaz pokrútil hlavou. Myslel si, že v hrnci je len voda. Keď sa však začala šíriť vôňa vareného jedla, zvedavosť mu nedala pokoj. Nakukol do hrnca a bol strašne prekvapený, keď tam uvidel veľký kus variaceho sa mäsa.

„Odkiaľ to máš?“ vykríkol.

„Poslal mi to môj nebeský Otec,“ odpovedal Li. „On ťa viedol k tomu, aby si mi z času na čas priniesol malý kúsok chleba. Ale keď si prestal, nerobilo mu problém nájsť si iného posla.“ Potom mu porozprával o tom, ako sa modlil, a ako vzápätí prileteli havrany.

Kňaz bol naozaj dojatý tým, ako sa Boh postaral o Liho. To ho viedlo k tomu, aby sa viac dozvedel o milujúcom Bohu. Čím viac o ňom vedel, tým viac veril. Potom sa rozhodol stať sa kresťanom a nechal sa pokrstiť.

Kňaz sa vzdal svojho pohodlného života v chráme. Stal sa učiteľom a slúžil ľuďom vo svojej dedine. V roku 1900 začala čínska cisárovná prenasledovať všetkých Európanov, ktorí prišli do Číny. Zatknutý bol aj tento kňaz, pretože prijal vieru Európanov. Utýrali ho na smrť. On však vedel, že svoju odmenu dostane v nebi spolu so svojím bratrancom, vďaka ktorému spoznal a stretol Ježiša.


Zdieľať: