Malý chlapec sa pýta mamy: „Prečo plačeš?“
„Pretože som žena,“ odpovedala mu.
„Nerozumiem,“ povedal syn. Mama ho len objala a povedala: „Zrejme ani nikdy neporozumieš.“
Keď sa vrátil domov otec, chlapec sa spýtal: „Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?“
„Všetky ženy plačú bez dôvodu.“ To bolo všetko, čo otec dokázal povedať. Malý chlapec vyrástol a stal sa z neho muž. Stále však nerozumel, prečo ženy plačú. Nakoniec položil túto otázku Bohu, ktorý mu povedal:
Keď som stvoril ženu, musela byť výnimočná. Dal som jej plecia dosť silné nato, aby uniesli váhu sveta, ale zároveň jemné, aby dokázali poskytnúť pohodlie. Dal som jej vnútornú silu, aby vydržala pôrod dieťaťa, i odmietnutie, ktoré neraz okúsi od svojich detí. Dal som jej vytrvalosť, ktorá jej pomôže pokračovať, keď ostatní sa už vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave bez toho, aby sa sťažovala. Dal som jej cit milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa veľmi ranilo. Dal som jej silu prijať svojho manžela napriek jeho chybám. Sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce. Dal som jej múdrosť, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad. Nakoniec som jej dal slzu. Môže ju použiť, kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla. Na tú slzu má právo, pretože nik nevydrží bez slova toľko ako žena.
Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, ani v postave, ktorú má alebo spôsobe, akým si češe vlasy.
Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.
Povedzte to všetkým ženám, pretože všetky si zaslúžia našu lásku za ich trpezlivosť, silu, múdrosť, cit a vytrvalosť.
Povedzte to všetkým mužom, ktorí ešte nevedia, prečo ženy plačú.
Možno je to práve kvôli nim!


Zdieľať: