Svoje dojmy zo spomienkovej bohoslužby, ktorá sa konala na počesť Georga Whitefielda, muža, ktorý začal „veľké prebudenie“ za Atlantickým oceánom, si John Wesley zapísal do denníka slovami:„Zo všetkých kútov mesta sa zhromaždil nekonečný zástup ľudí. Začiatok bol stanovený na pol šiestu, ale o tretej už bol kostol celkom plný. Tak som začal o štvrtej. Spočiatku bol dnu veľký hluk, ale keď som začal hovoriť, stíchli. Obával som sa, že veľká časť zhromaždených nebude počuť. Ale Bohu sa zaľúbilo posilniť môj hlas, takže dokonca aj ľudia pri dverách zreteľne počuli. Bola to posvätná chvíľa… Kiežby všetci tak zreteľne počuli aj hlas Toho, ktorý je pánom života i smrti.“

Keď John odišiel z kostola, kde sa konala spomienková bohoslužba, rozmýšľal o jednom z Georgových obľúbených výrokov: „Sme nesmrteľní dovtedy, kým nedokončíme svoje dielo.“ George Whitefield svoje dielo zrejme dokončil a John Wesley bol zvedavý, koľko času Boh ešte daruje jemu.


Zdieľať: