Jiří Drejnar v jednom rozhovore spomína:

Koncom marca v roku 1978 ochorela moja manželka. Zistili jej nádor na mozgu. O dva mesiace zomrela. Bol to rýchly proces. Dovtedy som mal od eštebákov pokoj. Keď som sa vrátil z pohrebu domov, v schránke som našiel lístok, aby som na druhý deň prišiel k nim. Potom nasledovali ďalšie dva výsluchy, ale nič, z čoho ma obviňovali, nemohli dokázať.

V júli som mal cestovať do Francúzska na poradu redaktorov kresťanských časopisov z celej Európy. Cez ministerstvo školstva a kultúry, pod ktoré sme ako cirkvi patrili, som mal vybavené všetky doklady. Deň pred odchodom si ma však zavolal náčelník pasovej správy, vzal môj pas, skontroloval fotografiu a pas strčil do zásuvky. Oznámil mi: „Odoberáme vám pas. Na žiadnu služobnú cestu nepôjdete. Máme zistené, že vám zomrela manželka. Zmenila sa vaša osobná situácia. Vy sa z tejto cesty nemienite vrátiť. Chcete emigrovať.“ Zavolali na vedenie našej cirkvi a povedali im: „Ide o stratu dôvery. Drejnar chcel emigrovať. Okamžite ho musíte prepustiť.“


Zdieľať: