V jednom časopise som čítal inzerát, v ktorom súkromná vedecká spoločnosť hľadala dobrého potápača. Bol som už dlhší čas bez zamestnania, preto som na tento inzerát odpovedal. Obratom ma pozvali do jedného hotela, aby sme sa dohodli na podmienkach. Stretol som sa tam so štyrmi pánmi. Boli to cudzinci. Zasvätili ma do svojho plánu. Šlo vlastne o vyzdvihnutie zlata, ktoré bolo pašované na rybárskej bárke do krajiny na nákup zbraní. Bárka so zlatom však stroskotala a zachránili sa len títo štyria muži. Najali ma, aby som na presne udanom mieste vyniesol zlato z potopenej bárky. Za túto službu som mal dostať pätinu nálezu. Nechal som sa zlákať a súhlasil som s ponukou.

Muži kúpili dobrý motorový čln, ktorý mohol plávať aj na otvorenom mori, dobrý potápačský výstroj s čerpadlom vzduchu a hadicami, ako aj všetko potrebné na to, aby sme potopený poklad dostali z morského dna. Po nejakom čase sme prišli na miesto, kde sa bárka potopila. V hĺbke asi 22m som našiel vrak. Podarilo sa mi vyraziť strop kabíny a pripraviť pomerne dosť zhrdzavenú truhlu na vytiahnutie.

Potom som sa spustil k vraku opäť, aby som na truhlicu upevnil reťaz a laná. Keď som dal konečne znamenie, že kladkostroj môže začať ťahať, stalo sa niečo neočakávané a strašné. V tej istej chvíli, keď sa začala železná truhlica so svojím cenným obsahom dvíhať k povrchu, spozoroval som, že prívod vzduchu prestal. Uzavrel som rýchlo ventil a zatiahnutím za lano som chcel dať znamenie. Aké však bolo moje prekvapenie, keď lano, ktoré má spájalo s povrchom, klesalo preťaté ku dnu.

Neskoro som si uvedomil, že je to vlastne zrada a že ma chcú ponechať svojmu osudu. Chcú ma skrátka odstrániť ako nepohodlného svedka a človeka, s ktorým by sa museli deliť o poklad. Bol som však rozhodnutý urobiť všetko pre to, aby som sa zachránil. Odopol som si lano od bokov, vyzul ťažké olovené topánky, ktoré ma pridŕžali pri dne, vypustil zvyšok kyslíka z prívodnej hadice do potápačskej prilby a skafandra a ako vzduchová bublina som letel k hladine.

Na hladine som bol skôr, ako sa mužom v člne podarilo vytiahnuť zlato nad hladinu. Svojou prácou boli takí zaujatí, že ani nespozorovali, že som vyplával na hladinu. A potom sa odohralo to, čo by som nazval spravodlivým trestom za chamtivosť a za to, čoho sa dopustili voči mne. Žeriav zdvihol truhlicu nad palubu motorového člna a vtedy sa stalo to, čo sa jednoducho stať muselo! Hrdzavá a rozmočená truhlica s drahým kovom sa rozletela! Kým bola truhlica vo vode, jej hrdzou prežraté steny uniesli veľkú váhu cenného obsahu, lebo bola nadľahčovaná vodou, ale na vzduchu steny povolili! Ťažké odliatky zlata vypadávali kus za kusom cez deravé dno truhlice na palubu motorového člna, prerážali a rozbíjali všetko, čo im stálo v ceste. Prerazeným dnom sa do člna začala hrnúť voda. Nastala panika – a za necelú minútu zmizlo všetko pod vodou.

Z mužov sa nezachránil nikto. A zlato? Zlaté tehly určite zapadli do bezodného morského dna, kde ich už asi nikto nikdy nenájde.

To je celý môj príbeh a tiež vysvetlenie, ako som sa bez prostriedkov a za takých zvláštnych udalostí ocitol 350 míľ od najbližšieho brehu, kde ma v bezvedomí našli a zachránili námorníci z poštového parníka Baltimore. Podpísaný Wall Russel.


Zdieľať: