Mária Velenová pozrela občas smutne na nástenné hodiny. Čím viac sa blížila hodinová ručička k desiatke, tým rýchlejšie sa mihali jej ruky s ihlou sem a tam. Celé mesto sa chystalo privítať Nový rok čo najveselšie. Sedela sama v dielni svojho šéfa a dokončovala prácu. Už len niekoľko stehov na podšívke prepychového kožucha a môže ho odniesť dáme, ktorá naň netrpezlivo čaká. Práve pred niekoľkými minútami sa šéfova manželka prišla spýtať, či je už kožuch hotový. Má si vraj vziať taxík, pretože dáma sa ponáhľa.

Konečne je to hotové. Mária dáva kožuch do pripravenej tašky, rýchlo schytí v obálke pripravenú faktúru na 800 euro a beží von. Je rada, že už onedlho bude spolu s mamou a bratom doma. Brat Ján je ešte tiež v zamestnaní. Pracuje v tlačiarni, ale vráti sa pred polnocou. Nový rok uvítajú všetci spolu doma.

Mária doručila kožuch. Pani je šťastná a spokojná. „Ste dobré dievča, že ste ten kožuch dokončili. Váš šéf mi telefonoval, že budete musieť pracovať dlho do noci. Asi som vám pokazila silvestrovský večer, ale chcem sa vám odmeniť. Nový rok som chcela uvítať v novom kožuchu. Je to asi ženská márnivosť, ale na Nový rok mám vždy niečo nové.“ Dáma sa pozrela na faktúru a zo zásuvky písacieho stola vybrala 850 euro.

„A toto je, milá slečna, pre vás!“ Márii sa nechce veriť – celá päťdesiatka!

Váha prijať takú sumu.

„Len si ich vezmite. Poctivo ste si ich zarobili.“

Mária sa ponáhľa domov a oči jej žiaria od radosti. Rozmýšľa, čo kúpi mamičke, čo bratovi a čo by mohla kúpiť sebe. Ľavou rukou pevne drží kabelku, v ktorej má 800 euro pre svojho zamestnávateľa a odmenu pre seba. O štvrť hodiny stojí v malej predsieni svojho domova.

„Mami, musela som dokončiť ten kožuch, preto som sa tak zdržala. Ale stálo to za to, pozri sa!“

Mária otvorí kabelku a zbledne ako stena. Obálka s peniazmi je preč! Musí sa oprieť o stenu, aby nespadla. „Mami, stratila som 800 euro!“ Vtom sa jej zakrútila hlava – a omdlela.

Je len pätnásť minút do polnoci. Ulice malého mestečka sú takmer pusté. Len ojedinelí chodci sa rýchlo ponáhľajú domov, aby sa vrátili ešte v tomto roku. Mladý muž kráča rázne ulicou. Náhle sa zarazí, niekoľko krokov sa vráti a zohne sa k zemi. Čo to môže byť? Ľavou nohou kopne do tučnej obálky. Zdvihne ju a otvorí. Stovky – a nie je ich málo. Poobzerá sa na všetky strany, či ho nikto nevidí a ukrýva nález do vrecka.

Nikdy v živote nenašiel ani halier a teraz také šťastie! Jeho sen – motorka – je na dosah ruky. Rýchlo sa ponáhľa domov. Niekoľkokrát ho napadne, aby peniaze odovzdal, ale takú sumu predsa nenosí chudák! Mladý muž rozmýšľa. Ešte nikdy v živote nebol nepoctivý, ale toto je predsa taký nález! No myšlienky ho stále prenasledujú. Čo keby stratil peniaze on? Uznáva, že by bol šťastný, keby mu ich niekto vrátil. A opäť má pred očami lákavý obraz – motorku!

Zabratý do úvah ani nezbadá, že je už doma. Odomyká, vstupuje dnu. Skôr než si stihne vyzliecť kabát, objaví sa bielovlasá utrápená matka.

„Mama, nesiem niečo dobré pod zub… ale prečo si taká uplakaná?“

Namiesto odpovede vyhŕkne mame z očí nový prúd sĺz.

„Čo sa stalo? Tak hovor!“

Zdrvená mama ukáže otvorenými dverami do izby. Na posteli leží s obkladom na čele Mária.

„Mária stratila 800 euro, ktoré dostala za kožuch. Dieťa, sme stratení. Taký dlh nás zničí!“

Hodiny začnú odbíjať polnoc. Mladík skočí k vešiaku a z vrecka vyberá obálku. Ukáže ju matke a od radosti takmer kričí: „Šťastný Nový rok, mama, sestra! Tu sú tie peniaze. Našiel som ich vo vedľajšej ulici!“

Hodiny udreli posledný raz. Nastal Nový rok.


Zdieľať: