V zákope neďaleko mestečka Ypres mrzne vojak Graham Williams. Je Štedrý deň. Odrazu začuje čosi nezvyčajné. Neverí vlastným ušiam. Tú pieseň predsa pozná – Tichá noc, svätá noc… Zvuk prichádza z nemeckej strany. Chvíľu čaká a potom vystrčí hlavu zo zákopu. Po ňom to urobia aj ďalší. Potom začne táto pieseň prichádzať aj z britských a nakoniec aj francúzskych zákopov. Williams vyšiel zo zákopu a vydal sa smerom k Nemcom, ktorí sa blížili k nim. Za ním vyšli ďalši. Vojaci sa na seba usmiali a podali si ruky. Netušili, že v ten Štedrý večer si na oboch stranách frontu želalo mier a pokoj vyše stotisíc vojakov. Vojaci ho strávili spolu. Rozprávali si svoje príbehy. Potom si navzájom pomáhali pochovať do zamrznutej zeme svojich kamarátov. Nakoniec sa pomodlili.

Čoskoro dostali rozkaz okamžite sa vrátiť na svoje miesta do zákopov. Priateľstvo a spolupatričnosť mohli byť nebezpečné. Kto sa odmietol vrátiť, na mieste bol popravený. Vojna musela pokračovať a oni sa museli ďalej zabíjať…


Zdieľať: