Známy architekt Frank Lloyd Wright spomína na príhodu, ktorá by sa možno niekomu zdala celkom bezvýznamná. Ale ako sám hovorí, práve táto skúsenosť vo veľkej miere ovplyvnila celý jeho ďalší život.

Mal vtedy deväť rokov. Bola zima. So svojím mlčanlivým, ale prakticky orientovaným strýkom sa vybral na prechádzku zasneženými poliami. Keď prešli celým poľom, strýko sa zastavil. Otočili sa a pozorovali stopy, ktoré po nich zostali v snehu.

Strýkove stopy tvorili priamu čiaru, ktorá sa podobala na let šípu vystreleného z luku. Stopy po Frankovi sa vlnili hore a dolu po celom poli.

„Všimni si, ako tvoje stopy bezcieľne blúdia od plota k dobytku a potom až k lesu a späť,“ povedal mu strýko. „A pozri sa, ako moje stopy idú priamo k cieľu. V tom sa skrýva dôležité ponaučenie,“ skončil strýko.

V neskorších rokoch slávny architekt veľmi rád rozprával o tom, ako táto skúsenosť vo veľkej miere ovplyvnila jeho životnú filozofiu. „Vtedy som sa rozhodol,“ hovorí so zvláštnou iskrou v očiach, „že si nenechám ujsť príležitosti, ktoré sa mi v živote naskytnú, a pôjdem priamo za svojím cieľom – ako vtedy môj strýko.“


Zdieľať: