Jakub musel opustiť svoju budúcu nevestu. Ako vojak bol odvelený na miesto, ktoré bolo vzdialené tisíce kilometrov od jeho domova. Nezostávalo mu nič iné, len aby to, čo cítil v srdci, dal na papier. Písal všetko, čo by svojej milovanej Sali povedal, keby stála vedľa neho. Listy, ktoré si písali, boli jedinou vecou, ktorá ich teraz spájala. Pošta vtedy nechodila pravidelne, a tak sa stávalo, že Sali sa občas trápila, na čo asi Jakub práve myslí a čo robí. Boli dokonca aj také chvíle, keď rozmýšľala, či ju ešte vôbec má rád. Jakub písal pravidelne, ale listy sa niekedy stratili, niekedy zablúdili a niekedy prišli na nesprávnu adresu. V jednom liste jej veľmi vrúcne vyznával svoju lásku a vernosť. Ale práve tento list, ktorý ju mal uistiť o hĺbke jeho lásky a posilniť tak ich vzájomný vzťah, sa niekde na pošte v San Franciscu zapatrošil. Slová plné lásky skončili zapadnuté na niektorej polici tejto veľkej pošty.

Po čase sa Jakub vrátil domov a oženil sa so Sali. Keď spolu oslavovali päťdesiate výročie sobáša, spomínali práve na roky, keď boli od seba veľmi vzdialení. Ako nedočkavo každý z nich vtedy čakal na list! Akí boli sklamaní, keď sa ten druhý neozýval!

Medzitým sa stará budova pošty rekonštruovala a jeden z pracovníkov pošty objavil list napísaný pred viac než päťdesiatimi rokmi. Pátral po novej adrese starého adresáta. Napokon bol predsa len päťdesiat rokov starý list doručený. Keď ho Sali otvorila a začala čítať, po tvári jej stekali slzy radosti. Skontrolovala dátum a uvedomila si, že dokonca aj vtedy, keď si myslela, že Jakub mlčí, vyznával jej svoju lásku.

Božie slovo, Písmo sväté, je list, ktorý nám – ľuďom – napísal Boh. Vyznáva sa v ňom zo svojej lásky k nám a uisťuje nás, že nás má stále rád – aj keď nám sa možno niekedy zdá, že mlčí.


Zdieľať: