Tesár, ktorý mi opravoval môj starý dom, práve dokončil svoju prácu. Nedarilo sa mu ktovieako. Pretože sa mu pokazila elektrická píla, stratil vyše hodiny času. A teraz mu nechcelo naštartovať ani jeho staré auto.

Viezol som ho domov svojím autom. Boli sme ticho. Keď sme sa blížili k jeho domu, pozval ma k nim na návštevu. Pred dverami sa na chvíľu zastavil pri malom strome a oboma rukami sa dotkol jeho vetiev. Keď otvoril dvere, nastala obrovská zmena. Na jeho opálenej tvári sa objavil široký úsmev. Objal svoje dve malé deti a pobozkal manželku.

Po krátkej návšteve ma odprevádzal k autu. Prešli sme okolo stromčeka. Zvedavosť mi nedala, aby som sa nespýtal na to, čo som pred chvíľou videl.

„Ach, to je strom mojich problémov,“ odpovedal. „Viem, že v práci sa im nevyhnem. Do môjho domova však nepatria. Preto vždy, keď prichádzam domov, zavesím problémy na tento strom. Ráno, keď odchádzam, si ich zase zvesím.“

„Je to celkom zábavné,“ pokračoval, „keď si ich ráno znova beriem, zdá sa mi, že ich je tam menej, ako keď som ich tam večer dával.“


Zdieľať: