Harwardskú univerzitu navštívil jeden z bývalých absolventov, známy literárny kritik a historik umenia, aby pre jej študentov usporiadal cyklus prednášok. Veľká univerzitná aula bola plná ľudí. Pozvaní boli aj profesori a medzi čestnými hosťami sa objavil aj sám dekan Dr. Cornelius. Sympatický mladý muž za rečníckym pultom všetkých privítal a potom vyzval dekana, aby láskavo vstal. „Milý pán profesor,“ obrátil sa na prekvapeného vedca, „využívam túto príležitosť, aby som vám z celého srdca poďakoval za vašu prácu. Nemám teraz na mysli vaše odborné pulikácie, ani vedeckú činnosť. Moja vďačnosť je celkom osobná. Nemôžete si už pamätať mladého muža, ktorý vás pred desiatimi rokmi unavoval svojou nevedomosťou, aroganciou a lenivosťou. Ten mladík som ja a vám, pán doktor, vďačím za podstatnú často svojho úspechu… Iste sa pýtate prečo. Tento muž nás učil nielen literatúru, ale ako pravý kresťan nás vždy viedol k poslušnosti, pravde a pokore. Nebolo to ľahké ani populárne. Ale dnes viem, že nám pomohol nájsť ten správny postoj k Bohu, ľuďom i životu.“

V tej chvíli sa stalo niečo nečakané – všetci študenti ako na povel vstali a celá sála zaburácala spontánnym potleskom.

V škole života je naším učiteľom Ježiš. Pomáha nám mať správny postoj k Bohu, ľuďom i životu.


Zdieľať: