Do zámočníctva Josepha Bramaha v Londýne nastúpil nový zamestnanec, takmer chlapec. Majiteľ dielne na výrobu najpresnejších a najdokonalejších zámkov v Británii onoho roku 1781 netušil, čo príchod tohto mladého muža spôsobí. Bol totiž posadnutý puntičkárskou presnosťou.

Vtedy sa ešte všetky diely zámkov vyrábali ručne a chybnú prácu sa nedalo zmerať. Všetko záležalo od prstov robotníkov. Keď Henry Maudslay poukazoval na chyby, ktoré sa po opracovaní dielov objavili, dochádzalo k hádkam. Nikto totiž nechcel pripustiť, že vyrobil zmätok. Nikto sa necítil vinný. Jedného dňa sa Henry objavil v dielni s malým prístrojom, ktorý vyrobil na presné merania. Neskôr ho nazvali mikrometer. Hádky skončili. Existovala miera na to, čo robotníci vyrobili. Lajdáci a neschopní robotníci ho však pre to začali nenávidieť. Nie sme radi, keď niekto poukazuje na naše chyby. Maudslay si však povedal: „Vymyslieť prístroj, ktorý odhalí nepresnosti ľudskej ruky, je ľahké, ale to nie je riešenie. Musím vynájsť stroj, ktorý umožní pracovať presne aj menej šikovným prstom.“

A tak v roku 1794 postavil Henry Maudslay prvý sústruh, na ktorom bol opracovávaný materiál i nôž pevne uchytený na suporte a posúvaný vretenom – nie ľudskou rukou, ako to bolo dovtedy.

Od iných požadujeme presnosť a dokonalosť, ale je otázka, či túto normu spĺňame my sami. Vyrobiť dokonalú skrutku je oveľa ľahšie, ako „vyrobiť“ dokonalého človeka.


Zdieľať: