Moja mama rada spieva. Nie je ktovieaká speváčka, ale nevadí mi to. Z detstva si pamätám, že nám spievala vždy pred spaním. Mal som to veľmi rád.

Raz sa stalo, že musela ísť do nemocnice. V piatok večer som jej doniesol walkman a kazety s jej obľúbenými piesňami. Vedel som, že musí niečo robiť, keď nemôže spať. Ráno ho počúvala a pospevovala si pritom. O chvíľu prišla ošetrovateľka a pýtala sa jej, či nepotrebuje liek proti bolesti.

„Nie, ďakujem. Je to v poriadku,“ povedala mama.

„Naozaj? Váš nárek znel tak žalostne. Zdalo sa mi, že máte veľkú bolesť.“

Mama sa zahanbila, že jej spev vyznel ako kvílenie od bolesti.

Naozaj sa teším na nebo, kde už mama nikdy nebude v nemocnici a kde bude spievať tak hlasno, ako len bude chcieť bez toho, aby jej niekto núkal lieky proti bolesti.


Zdieľať: