Skupina turistov vystupovala na vysokú horu. Chceli tam stráviť noc, aby mohli ráno sledovať východ slnka. Keď namáhavo vystupovali na kopec, všimli si, že sa blíži búrka. Jeden z nich povedal sprievodcovi:
„Radšej sa vráťme! Nechcem, aby nás zastihla búrka!“
Sprievodca sa usmial a celkom pokojne povedal: „Myslím, že sa čoskoro dostaneme nad tieto búrkové mračná. Keď vystúpime trochu vyššie, unikneme jej najlepšie a najrýchlejšie.“
Stúpali teda ďalej. Naozaj netrvalo dlho a prišli na miesto, kde bolo opäť jasno a pokojne ako za teplého letného večera. Pod nimi burácala silná búrka. Počuli rachot hromov, videli blesky a valiace sa hrozivé mračná. V dolinách zúrila víchrica. Ale na temene vysokého štítu vládol pokoj. Na jasnej oblohe sa objavili prvé hviezdy.
Ak sa vôkol teba sťahujú sivé, ťaživé mračná, vystúp trochu vyššie. Ak vo svete zúri víchrica, vystúp trochu vyššie a prídeš na miesto, kde Boží pokoj, ktorý prevyšuje ľudský rozum, uchráni tvoje srdce od nepokoja. Ak si v údolí, kde je hustá hmla, vystúp trocha vyššie – vystúp k Bohu! V jeho prítomnosti uvidíš každú búrku hlboko pod sebou a nad tvojou hlavou zažiaria hviezdy Božích zasľúbení!


Zdieľať: