Na našu školu prišiel nový učiteľ telocviku. Skupinu žiakov kvality „c“, kam som patril, teda medzi ľudí umením pohybu skôr nenadaných, zanechala táto správa celkom chladných.

Je pondelok, ide sa behať. Pravidelná dávka neúspechu a poníženia je teda pred nami. Po dvoch až piatich kilometroch zúfalého fuňania lesom čakala človeka cieľová rovinka lemovaná nadšene aplaudujúcimi spolužiakmi, ktorí vítali chvost pelotónu skandovaním divných hesiel. Neboli zlí, len mali radosť zo svojho úspechu, ktorý sa opieral o tú skupinu menej šikovných. Byť neúspešný a ešte v centre posmechu blížnych je veru horký kalich.

Nový učiteľ nás postavil na štart a hurá do vopred prehratého boja. Sám vyrazil so skupinou najlepších. Naša partia sa tešila, až to bude za nami. Trochu nás v polovici trate vyrušilo, že sa k nám učiteľ pridal. Keď videl naše nehrané zúfalstvo, prešiel s nami do voľnej chôdze. Rozprávali sme sa o našom trápení. Cieľovou rovinkou sme tentoraz prebehli a posledný bol náš nový učiteľ. Nikto sa nesmial.

Pán Boh je vzácny učiteľ. Jeho zvláštnym umením je dokonca urobiť v cieľovej rovinke aj z posledných tých prvých.


Zdieľať: