Po druhej svetovej vojne jedna úprimná kresťanka nezvyčajným spôsobom pomáhala chudobným. Keď sa jej spýtali, čo ju motivuje k takejto službe, porozprávala príbeh o človeku, ktorého viera zmenila jej život:

Vo Francúzsku sa istej Židovke podarilo počas druhej svetovej vojny utiecť nemeckému gestapu. Uvedomovala si, že čoskoro ju zrejme tak či tak chytia, preto bola rozhodnutá vzdať sa. Bola ukrytá v dome jedného francúzskeho hugenota, keď za ňou prišla akási vdova a povedala jej, že je najvyšší čas, aby sa skryla na inom mieste. Židovka odpovedala: „Nemá to zmysel. Určite ma nájdu. Sú mi v pätách.“ Kresťanka jej povedala: „Áno, nájdu tu niekoho, ale ty musíš ihneď odísť. Choď s týmito ľuďmi do bezpečia – ja sa budem vydávať za teba a počkám tu.“

Židovka pochopila pripravený plán – keď príde gestapo a nájde ukrytú túto kresťanku, bude sa domnievať, že je to Židovka.

Spýtala som sa jej, prečo to robí a vdova jej odpovedala: „To je to najmenej, čo môžem urobiť. Ježiš pre mňa urobil nielen to, ale oveľa viac.“ Vdovu naozaj chytili a uväznili namiesto Židovky, ktorá mala dosť času na útek. O šesť mesiacov táto vdova v koncentračnom tábore zomrela.

Židovka na túto ženu nikdy nezabudla. Stala sa nasledovníčkou Ježiša Krista a slúžila druhým. Prostredníctvom najväčšej lásky, akú môže človek preukázať – osobnej obete – sa stretla s Bohom. Hovorí: „Skutočný kresťan žije preto, aby slúžil druhým. To je to najmenej, čo môžem urobiť vzhľadom na veľkú obeť, ktorú za mňa priniesol Ježiš.“


Zdieľať: