Ako malý chlapec som mal bystrú myseľ, mimoriadne vnímavé chápanie a veľmi dobrú pamäť. Učitelia mame hovorievali, že som veľmi nadané a schopné dieťa s veľkým potenciálom. No ja som začal toto obdarovanie ničiť a mrhať darmi, ktoré som dostal.
V piatej triede sme počas prestávok začali užívať s kamarátmi na záchode Valium. V šiestej triede sme takmer každý deň po škole fajčili marihuanu. V siedmej triede sme šnupali kokaín a experimentovali s LSD. Hlavnou náplňou dní strávených v škole bol obchod s drogami a plánovanie rôznych párty. Zanedlho som si sotva dokázal zapamätať adresu, kde bývam. Niečo si prečítať bola pre mňa namáhavá drina.
Sem-tam mi mysľou prebehla otázka, ktorá ma nútila zamyslieť sa: Čo to vlastne robím? Prečo si ničím svoje telo? Stále viac ma znepokojovala prázdnota môjho života. Jedného dňa však nastal slávny deň, keď som uznal existenciu Boha a pochopil, že Pán Boh je nekonečne dobrý a láskavý. Miluje dokonca aj mňa.
Vo svojom živote som začal vnímať pôsobenie Prozreteľnosti. Boh ma viedol a ja som sa vo svojich 18-tich rokoch stal kresťanom. Pripojil sa k spoločenstvu Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Potom to na mňa naplno doľahlo. Uvedomil som si, že celé roky som vlastne ničil sám seba. Keď som si chcel niečo prečítať, zapamätať a rozmýšľať o veľkých pravdách Biblie, s hrôzou som zistil, že mi to nejde. Zničil som schopnosti, ktorými ma Boh obdaroval. Zmocnil sa ma silný pocit hanby a úzkosti, ba až zúfalstva. Ale akosi – určite vďaka Božiemu milosrdenstvu – môj hlad po pravde zvíťazil. Na jednej evanjelizačnej prednáške som sa dopočul o princípoch správcovstva. Ak vrátite jednu desatinu z vášho príjmu Bohu, otvorí okná nebies a vyleje na vás požehnanie nad vaše očakávanie.
Azda to Pán Boh dokáže urobiť aj s mojou pamäťou a myslením, pomyslel som si. Rozhodol som sa, že jednu desatinu dňa – teda asi 2,5 hodiny – budem venovať štúdiu Biblie. Pravdaže, Boh to od nás nežiada. Niekto si možno pomyslí, že je to trochu extrém, ale ja som potreboval niečo veľmi dramatické, aby som sa dostal zo svojej krízy a aby to prinútilo môj mozog normálne fungovať.
Zo začiatku bolo ťažké prinútiť myseľ sústrediť sa. Čítal som Bibliu niečo vyše roka a zdalo sa mi, že mám z toho v pamäti obrovskú hromadu zmiešaných dielov puzzle. Vďaka Božej milosti som však vytrval pri svojom rozhodnutí. Dúfal som, že postupne to bude stále ľahšie. Posolstvo Biblie ma pomaly začalo formovať. Zo zmiešaných puzzle sa pomaly začal vytvárať jednoduchý obraz. Čoskoro som zistil, že mi nerobí problém zapamätať si množstvo biblických veršov a dokonca aj celé kapitoly. Ba čo viac, bol som nesmierne vďačný, že som stále lepšie spoznával, aký je Pán Boh.
Od môjho obrátenia prešlo 16 rokov. Nepozorujem nijaké následky svojho predošlého sebazničujúceho spôsobu života. Boh naozaj otvoril okná nebies a požehnal ma viac, než som dokázal prosiť alebo si vôbec predstaviť.


Zdieľať: