Mladý, šikovný študent vysokej školy cestoval cez letné prázdniny na Tibet. Stretol sa tam s mníchom, ktorý mu povedal: „Nevidíš, ako si svoju dušu otravuješ životom zameraným na úspech? Šťastie pre teba znamená zostať celú noc hore a učiť sa na skúšku, aby si dostal lepšiu známku ako tvoj priateľ. Šťastné manželstvo si nepredstavuješ tak, že si nájdeš dievča, ktoré ti pomôže stať sa úplným človekom, ale získať dievča, po ktorom túžia všetci chlapci. Ale toto nie je spôsob, ako by mali ľudia žiť. Život nie je konkurencia ani súťaž. Vzdaj sa toho. Príď medzi nás do ovzdušia harmónie a vzájomnej lásky, kde sa o všetko delíme. Tu nájdeš skutočné šťastie.“

Mladý muž ukončil štúdium na univerzite ako jeden z najlepších. Výzva mnícha z Tibetu mu však nedala pokoj. Zavolal preto rodičom a povedal im, že sa nevráti domov, ale pôjde do budhistického kláštora.

Po šiestich mesiacoch rodičom napísal: „Drahá mama a otec, viem, že moje rozhodnutie odísť sem vás neurobilo šťastnými. Ale chcem vám povedať, že tu som prvýkrát v živote našiel pokoj. Nie je tu nijaké súťaženie, nijaký ruch a zhon, nijaké snahy niekoho predbehnúť. Všetci sme si tu rovní a o všetko sa delíme. Tento spôsob života mi tak vyhovuje, že za šesť mesiacov som sa v celom kláštore stal učeníkom číslo dva a dúfam, že do konca júna budem učeníkom číslo jedna!“

Okrem prostredia sa v živote tohto mladého muža nič nezmenilo. Vo svojom vnútri zostal tým istým človekom. Šťastie a pokoj nenájdeme zmenou vonkajšieho prostredia. Potrebujeme sa zmeniť vo vnútri – a to sa môže stať len ak svoj život odovzdáme Ježišovi.


Zdieľať: